Jadrové palivo ako kritická infraštruktúra: Slovensko buduje suverenitu dodávateľského reťazca

15. apríla 2026

Dňa 9. apríla 2026 podpísali Slovenské elektrárne, česká ČEZ, fínska Fortum a maďarská MVM Paks NPP zmluvu so spoločnosťou Framatome na vývoj palivového článku VERA-440, čo je 100 % európske palivo pre reaktory VVER-440. Celková hodnota projektu dosahuje približne 50 miliónov eur, z čoho 10 miliónov pochádza z programu EÚ SAVE (Safe and Alternative VVER European) so 17 partnermi zo 7 členských štátov a Ukrajiny. Komerčné nasadenie vlastného európskeho paliva sa predpokladá po roku 2035. Toto nie je len energetická správa. Je to udalosť v oblasti bezpečnosti kritickej infraštruktúry.


Prečo je jadrové palivo otázkou kritickej infraštruktúry


Jadrová energetika pokrýva 62 až 66 % výroby elektriny na Slovensku. Akékoľvek narušenie dodávok paliva by sa kaskádovito prejavilo naprieč všetkými sektormi kritickej infraštruktúry, od energetiky cez dopravu a zdravotníctvo až po digitálnu infraštruktúru a verejnú správu. Ide presne o logiku kaskádových zlyhaní, ktorú zakotvuje zákon 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre.


Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2025 a transponuje smernicu EÚ CER (2022/2557). Výslovne vyžaduje identifikáciu kritických subjektov do 17. júla 2026, hodnotenie odolnosti a riadenie bezpečnosti dodávateľského reťazca. Paralelne zákon 366/2024 Z. z., ktorým sa transponuje NIS2, ukladá subjektom v kriticky dôležitých službách povinnosť riadenia rizík tretích strán a priamej zodpovednosti manažmentu za kybernetickú bezpečnosť. Dodávka jadrového paliva patrí pod oba právne rámce. Nekonformita môže znamenať pokutu do výšky 10 miliónov eur alebo 2 % globálneho obratu.


Trojstopová stratégia diverzifikácie


Slovenské elektrárne uplatňujú systematický prístup riadenia rizík naprieč celým palivovým cyklom.

Prvú stopu tvorí existujúca zmluva s TVEL, teda s ruským dodávateľom. Platí do roku 2030, pričom opcia bola uplatnená v roku 2024. Zásoby paliva pokrývajú približne tri roky prevádzky a ruské palivo zostáva prechodným základom pri prechode na alternatívy.


Druhú stopu predstavuje americká spoločnosť Westinghouse. Dlhodobá zmluva bola podpísaná v auguste 2023. Palivo NOVA E-6 sa vyrába vo švédskom Västerås, licencovanie pre Mochovce prebieha a má byť dokončené v rokoch 2026 až 2027. Prvé dodávky sa plánujú na rok 2028.


Tretia stopa, Framatome, je dvojúrovňová. V krátkodobom horizonte pôjde o dodávky paliva overeného dizajnu od roku 2027. V dlhodobom horizonte je cieľom práve VERA-440, teda vlastný európsky dizajn s komerčným nasadením po roku 2035.


Diverzifikácia pritom nepokrýva len výrobu palivových článkov. Cez zmluvy s Urenco (obohacovanie, desaťročná zmluva do polovice 30. rokov, podpísaná júl 2025) a Cameco (konverzia UF6 do roku 2036 so začiatkom dodávok od roku 2028) pokrýva celý reťazec od rudy po reaktor.


Európsky rozmer a štrukturálna zraniteľnosť


V Európskej únii prevádzkuje päť členských štátov 15 reaktorov VVER-440, všetky historicky závislé výlučne od ruského dodávateľa TVEL. Dovoz ruského jadrového paliva do EÚ vzrástol z 239 miliónov eur v roku 2021 na viac ako 700 miliónov eur v roku 2024. Závislosť od ruského obohacovania klesla z 38 % v roku 2023 na 23 % v roku 2024, čo svedčí o reálnom pokroku. Štrukturálna zraniteľnosť však pretrváva. Rusko kontroluje naďalej približne 43 % globálnej kapacity obohacovania uránu a vybudovanie nových kapacít na Západe si vyžiada päť až sedem ďalších rokov a investície v rádovo desiatkach miliárd eur.


Ako upozorňuje analýza GLOBSEC, energetika patrí medzi šesť kľúčových oblastí hybridnej zraniteľnosti Slovenska. Zbraňové využívanie dodávateľského reťazca nie je hypotetický scenár, je to overená metóda strategického nátlaku, ktorú sme podrobnejšie analyzovali v príspevku o stratégii USA a Číny. Štyri krajiny za jedným stolom pri podpise VERA-440 predstavujú práve ten model cezhraničnej spolupráce v oblasti kritickej infraštruktúry, ktorý odporúča smernica CER: kolektívna odolnosť namiesto izolovanej závislosti.


Od legislatívy k praxi


Vládou schválená Stratégia odolnosti pre kritické subjekty SR z 9. januára 2026 a Národná stratégia kybernetickej bezpečnosti 2026 až 2030, ku ktorej formovaniu prispela AKI SR desiatkami odborných vstupov, spoločne vytvárajú legislatívny rámec, do ktorého diverzifikácia jadrového paliva priamo zapadá.


Prípadová štúdia Slovenských elektrární ilustruje posun, ktorý zákon 367/2024 Z. z. vyžaduje od všetkých kritických subjektov: od formálnej dokumentácie smerom k preukázateľnej funkčnosti bezpečnostných opatrení. Trojstopová diverzifikácia nie je len obchodná stratégia. Je to splnenie požiadaviek odolnosti kritickej infraštruktúry v praxi.


Vedúci predstavitelia SE tieto súvislosti otvorene pomenúvajú. Branislav Strýček, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovenských elektrární, na tlačovej konferencii 9. apríla uviedol: „Toto je pravdepodobne najdôležitejší krok, ktorý podnikáme smerom k nezávislosti vo vývoji a výrobe palivových článkov pre naše jadrové elektrárne. Toto je čisto európska záležitosť, kde Rusko nebude mať viac žiadne slovo."


Termíny sú konkrétne: testovacie palivové články v reaktore vo Fínsku v roku 2029 a komerčné nasadenie po roku 2035. Cesta k energetickej suverenite je dlhá, ale dnes má zmluvu, financovanie a štyri krajiny za spoločným stolom.


„Diverzifikácia dodávok jadrového paliva je učebnicovým príkladom toho, prečo zákon o kritickej infraštruktúre kladie dôraz na bezpečnosť dodávateľského reťazca. Jadrová energetika nie je len otázkou kilowatthodín, je to otázka suverenity a odolnosti štátu." Ing. Tibor Straka, predseda AKI SR

Stanovisko Asociácie kritickej infraštruktúry SR Reakcia na článok Denníka E z 30. apríla 2026

1. mája 2026
Asociácia kritickej infraštruktúry SR (ďalej len „asociácia") považuje za potrebné reagovať na článok publikovaný v Denníku E, ktorý vo viacerých bodoch nepresne interpretuje činnosť asociácie, jej členskú základňu, ako aj povahu projektov realizovaných niektorými členskými subjektmi. Nižšie uvádzame vecné stanovisko k jednotlivým tvrdeniam.

Introducing the sectors of critical infrastructure: Finance

30. apríla 2026
The area of critical infrastructure in the Slovak Republic is regulated by Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure and on the Amendment and Supplementation of Certain Acts, which defines the individual sectors, sub-sectors and essential services necessary for the functioning of the state. The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic gradually presents the individual sectors with the aim of bringing closer their importance, their functioning and their impacts on the everyday life of society. This time we focus on the finance sector.

Predstavujeme sektory kritickej infraštruktúry: Financie

30. apríla 2026
Oblasť kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike upravuje zákon č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý definuje jednotlivé sektory, podsektory a základné služby nevyhnutné pre fungovanie štátu. Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky postupne predstavuje jednotlivé sektory s cieľom priblížiť ich význam, fungovanie a dopady na každodenný život spoločnosti. Tentokrát sa zameriame na sektor financií .

From a Vilnius Warehouse to the Leipzig DHL Ramp: A Trial That Is Changing the View on the Protection of European Logistics Infrastructure

29. apríla 2026
On 17 April 2026, a trial began at the District Court in Vilnius that is shifting the European debate on the protection of critical infrastructure from the technical level to a very concrete one. Five men are charged with sending, in July 2024, in cooperation with the Special Tasks Department of the Russian military intelligence service GRU, incendiary parcels via DHL and DPD from Vilnius to the air hub in Leipzig, to Poland and to the United Kingdom. The head of the German counter-intelligence service BfV stated that only a flight delay prevented an in-flight detonation that could have destroyed a cargo aircraft. 

Z vilniuského skladu na rampu lipského DHL: proces, ktorý mení pohľad na ochranu európskej logistickej infraštruktúry

29. apríla 2026
Na Okresnom súde vo Vilniuse sa 17. apríla 2026 začal proces, ktorý posúva európsku diskusiu o ochrane kritickej infraštruktúry z roviny technickej do roviny veľmi konkrétnej. Päť mužov je obvinených z toho, že v júli 2024 v spolupráci s Oddelením špeciálnych úloh ruskej vojenskej spravodajskej služby GRU posielali zápalné zásielky cez DHL a DPD z Vilniusu do leteckého uzla v Lipsku, do Poľska a do Veľkej Británie. Šéf nemeckej kontrarozviedky BfV uviedol, že len omeškanie letu zabránilo detonácii vo vzduchu, ktorá mohla zničiť dopravné lietadlo.

Cyber Resilience Act enters the operational phase: what was said at KYBER2026 and what Slovakia must complete before 11 September 2026

28. apríla 2026
The KYBER2026 conference of the National Security Authority and SK-CERT, held on 27 and 28 April 2026 at Hotel Sitno Vyhne, confirmed what operators of essential services and critical entities had already suspected since the beginning of the year. 2026 is not a year of preparation — it is a year of demonstrable functionality. At the centre stands Regulation (EU) 2024/2847 of the European Parliament and of the Council on cyber resilience, which reaches its first hard milestone on 11 September 2026: mandatory reporting of actively exploited vulnerabilities and significant incidents through ENISA's Single Reporting Platform.

Cyber Resilience Act vstupuje do prevádzkovej fázy: čo zaznelo na KYBER2026 a čo musí Slovensko stihnúť do 11. septembra 2026

28. apríla 2026
Konferencia KYBER2026 Národného bezpečnostného úradu a SK-CERT, ktorá sa konala 27. a 28. apríla 2026 v hoteli Sitno Vyhne, potvrdila to, čo prevádzkovatelia základných služieb a kritických subjektov tušili už od začiatku roka. Rok 2026 nie je rokom prípravy, ale rokom preukázateľnej funkčnosti. V centre stojí nariadenie Európskeho parlamentu a Rady číslo 2024/2847 o kybernetickej odolnosti, ktoré dosiahne 11. septembra 2026 prvý ostrý míľnik, povinné hlásenie aktívne zneužívaných zraniteľností a závažných incidentov cez Single Reporting Platform agentúry ENISA.

Memorandum between the Critical Infrastructure Association of the SR and Slovak Investment Holding opens space for sustainable investments in critical infrastructure

24. apríla 2026
The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic (AKI SR) and Slovak Investment Holding, a. s. concluded a memorandum of cooperation on 23 April 2026, the aim of which is to create a framework for the support of investments and the financing of projects in the field of critical infrastructure in Slovakia. The memorandum confirms the shared interest of both parties in developing strategic, developmental and innovation projects with a focus on increasing the resilience of critical infrastructure and securing essential services. The cooperation will concentrate in particular on the identification of suitable projects, the exchange of expert knowledge, as well as the interconnection of public and private sources of financing. An important part of the cooperation is also the use of expert capacities and practical experience in the preparation and implementation of projects, in particular in the areas of infrastructure and innovation. “We see room for projects that will have a long-term impact and, at the same time, financial sustainability. In areas of public interest, such as critical infrastructure or innovation, we can bring knowledge of the environment, the identification of projects and the interconnection of partners, so that high-quality and feasible solutions come into being,” stated Tibor Straka, President of AKI SR. According to his words, it is crucial that the cooperation brings concrete results: “It is important for us that this cooperation is sustainable in the long term and brings measurable results that will have a real benefit for Slovak critical infrastructure.” At the same time, the memorandum creates space for systematic expert cooperation, consultations and further joint activities aimed at the support of investments and the development of critical infrastructure. Both parties declare their interest in actively participating in projects that will contribute to the modernisation of infrastructure, the more efficient use of resources and the strengthening of the investment environment in Slovakia.

Memorandum medzi Asociáciou kritickej infraštruktúry SR a Slovak Investment Holding otvára priestor pre udržateľné investície do kritickej infraštruktúry

24. apríla 2026
Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR) a Slovak Investment Holding, a. s. uzavreli 23. apríla 2026 memorandum o spolupráci, ktorého cieľom je vytvoriť rámec pre podporu investícií a financovanie projektov v oblasti kritickej infraštruktúry na Slovensku. Memorandum potvrdzuje spoločný záujem oboch strán rozvíjať strategické, rozvojové a inovačné projekty so zameraním na zvýšenie odolnosti kritickej infraštruktúry a zabezpečenie základných služieb. Spolupráca sa bude sústreďovať najmä na identifikáciu vhodných projektov, výmenu odborných poznatkov, ako aj prepájanie verejných a súkromných zdrojov financovania. Dôležitou súčasťou spolupráce je aj využitie odborných kapacít a praktických skúseností pri príprave a realizácii projektov, najmä v oblastiach infraštruktúry a inovácií. „ Vidíme priestor pre projekty, ktoré budú mať dlhodobý dopad a zároveň finančnú udržateľnosť. V oblastiach verejného záujmu, ako sú kritická infraštruktúra či inovácie, vieme priniesť znalosť prostredia, identifikáciu projektov a prepájanie partnerov tak, aby vznikali kvalitné a realizovateľné riešenia,“ uviedol prezident AKI SR Tibor Straka. Podľa jeho slov je kľúčové, aby spolupráca prinášala konkrétne výsledky: „Je pre nás dôležité, aby táto spolupráca bola dlhodobo udržateľná a prinášala merateľné výsledky, ktoré budú mať reálny prínos pre slovenskú kritickú infraštruktúru.“  Memorandum zároveň vytvára priestor pre systematickú odbornú spoluprácu, konzultácie a ďalšie spoločné aktivity zamerané na podporu investícií a rozvoj kritickej infraštruktúry. Obe strany deklarujú záujem aktívne sa podieľať na projektoch, ktoré prispejú k modernizácii infraštruktúry, efektívnejšiemu využívaniu zdrojov a posilneniu investičného prostredia na Slovensku.

When the Supplier Is the Single Point of Failure: The ChipSoft Attack and a Lesson for Slovak Healthcare

22. apríla 2026
A ransomware attack on ChipSoft, the supplier of the electronic health records system used by approximately 70 to 80 percent of Dutch hospitals, paralysed a substantial part of the national healthcare system within a matter of hours. The event reaches far beyond the borders of the Netherlands. It confirms that the concentration of sensitive infrastructure in the hands of a single software supplier is becoming a systemic vulnerability of critical infrastructure.