Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky


Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic



AKI


AKI

Naše bohaté skúsenosti v oblasti kritickej infraštruktúry nám umožňujú podporovať organizácie všetkých veľkostí naprieč strategickými sektormi. Zaväzujeme sa riešiť bezpečnostné výzvy promptne a profesionálne, aby ste sa mohli venovať svojmu hlavnému poslaniu.

O nás

Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI) je popredná odborná organizácia, ktorá od roku 2025 spája kľúčových aktérov v oblasti kritickej infraštruktúry, kybernetickej bezpečnosti a obranného priemyslu. Ako nezávislá a nepolitická organizácia sa zameriavame na vytváranie optimálnych podmienok pre prevádzku a ochranu kritickej infraštruktúry, posilňovanie kybernetickej bezpečnosti a podporu inovácií v týchto strategických oblastiach.


Naším poslaním je aktívne presadzovať záujmy našich členov pri rokovaniach s Národnou radou SR, vládou SR a ďalšími ústrednými orgánmi štátnej správy. Podporujeme zapájanie členov do rozvojových a modernizačných programov, pomáhame pri nadväzovaní medzinárodných kontaktov a vytvárame príležitosti pre zvyšovanie exportného potenciálu.


Poskytujeme špičkové odborné poradenstvo, organizujeme vzdelávacie aktivity a koordinujeme spoluprácu medzi členmi, čím aktívne prispievame k rozvoju ekosystému kritickej infraštruktúry na Slovensku. Všetky naše aktivity realizujeme v súlade s platnými právnymi normami, bezpečnostnou politikou a národnou obrannou stratégiou Slovenskej republiky.


Pridajte sa k nám a staňte sa súčasťou komunity, ktorá aktívne formuje budúcnosť kritickej infraštruktúry, kybernetickej bezpečnosti a obranného priemyslu na Slovensku.

Benefity členstva

Zákon č. 367/2024 Z.z. o kritickej infraštruktúre

Zákon č. 367/2024 Z.z. o kritickej infraštruktúre predstavuje novú právnu úpravu, ktorá nahrádza doterajší zákon č. 45/2011 Z.z. a implementuje smernicu EÚ 2022/2557 o odolnosti kritických subjektov. Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2025 a prináša komplexnú úpravu v oblasti ochrany kritickej infraštruktúry na Slovensku.


Zákon definuje kritickú infraštruktúru a základné služby, stanovuje kompetencie orgánov štátnej správy a určuje postupy pre identifikáciu kritických subjektov. Hlavným koordinátorom je Ministerstvo vnútra SR, ktoré spolupracuje s ústrednými orgánmi zodpovednými za jednotlivé sektory. Vláda SR schvaľuje stratégiu odolnosti kritických subjektov.


Legislatíva pokrýva 11 kľúčových sektorov: energetiku, dopravu, financie, poštové služby, zdravotníctvo, vodu a ovzdušie, digitálnu infraštruktúru, verejnú správu, vesmír, výrobu, spracovanie a distribúciu potravín a priemysel. Pre každý sektor sú určené príslušné ústredné orgány štátnej správy.


Zákon zavádza nový systém posudzovania rizík a stanovuje povinnosti pre kritické subjekty vrátane prijatia bezpečnostného plánu a hlásenia incidentov. Dôležitými termínmi sú predloženie posúdenia rizík do 31. augusta 2025, vypracovanie návrhu stratégie do 31. októbra 2025, jej schválenie do 17. januára 2026 a identifikácia kritických subjektov do 17. júla 2026.


Medzi kľúčové zmeny patrí nová definícia kritickej infraštruktúry, zavedenie pojmu "kritický subjekt", rozšírenie povinností pre prevádzkovateľov, posilnenie úlohy Ministerstva vnútra SR a detailnejšia úprava bezpečnostných opatrení. Zákon tiež stanovuje sankcie za porušenie povinností a upravuje systém kontroly a auditu kritických subjektov.


Cieľom zákona je zvýšiť odolnosť kritickej infraštruktúry, zabezpečiť kontinuitu poskytovania základných služieb a zosúladiť slovenskú legislatívu s aktuálnymi požiadavkami Európskej únie v tejto oblasti. Zákon kladie dôraz na prevenciu incidentov, fyzickú ochranu infraštruktúry a efektívne riadenie rizík.


Sektory kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky podľa zákona č. 367/2024 Z.z. sú nasledujúce:

Energetika

Zodpovedný orgán

Ministerstvo hospodárstva


Podsektory

  • Elektrina
  • Jadrová energia
  • Centrálne zásobovanie teplom a chladom
  • Ropa a ropné produkty
  • Plyn
  • Vodík


Doprava

Zodpovedný orgán

Ministerstvo dopravy


Podsektory

  • Civilné letectvo
  • Železničná doprava
  • Vodná doprava
  • Cestná doprava
  • Verejná doprava

Financie

Zodpovedný orgán

Ministerstvo financií


Podsektory

  • Bankovníctvo
  • Finančné trhy
  • Systémy riadenia verejných financií

Poštové služby

Zodpovedný orgán

Ministerstvo dopravy


Podsektory

  • Poskytovatelia univerzálnej poštovej služby

Zdravotníctvo

Zodpovedný orgán

Ministerstvo zdravotníctva


Podsektory

  • Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti
  • Referenčné laboratóriá EÚ
  • Subjekty farmaceutického výskumu a vývoja


Voda a ovzdušie

Zodpovedný orgán 

Ministerstvo životného prostredia


Podsektory

  • Pitná voda
  • Odpadová voda
  • Vodné stavby
  • Meteorologická služba

Digitálna infraštruktúra

Zodpovedný orgán

Viaceré orgány vrátane:


Podsektory

  • Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie
  • Ministerstvo dopravy
  • Národný bezpečnostný úrad
  • Ministerstvo vnútra


Verejná správa

Zodpovedný orgán

Ministerstvo vnútra


Podsektory

  • Subjekty verejnej správy

Vesmír

Zodpovedný orgán

Ministerstvo vnútra


Podsektory

  • Prevádzkovatelia pozemnej infraštruktúry

Výroba, spracovanie a distribúcia potravín

Zodpovedný orgán

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka


Podsektory

  • Potravinárske podniky zapojené do logistiky a veľkoobchodnej distribúcie

Priemysel

Zodpovedný orgán

Ministerstvo hospodárstva


Podsektory

  • Farmaceutický priemysel
  • Metalurgický priemysel
  • Chemický priemysel

Zákon č. 367/2024 Z.z. definuje vyššie uvedených 11 sektorov kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky, ktoré predstavujú kľúčové systémy a služby nevyhnutné pre fungovanie štátu. Ich narušenie by významne ohrozilo bezpečnosť štátu, ekonomiku a základné životné potreby obyvateľstva. Zákon určuje oblasti vyžadujúce špeciálnu ochranu, stanovuje povinnosti prevádzkovateľov a zavádza jednotný systém ochrany týchto prvkov, keďže ich zlyhanie by mohlo vážne narušiť bežné fungovanie spoločnosti.

Zákon č. 367/2024 Z.z. o kritickej infraštruktúre predstavuje priamu transpozíciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2557 zo 14. decembra 2022 o odolnosti kritických subjektov (smernica CER) do slovenského právneho poriadku. Táto skutočnosť je explicitne uvedená v § 22 a prílohe č. 2 zákona, čím sa Slovenská republika aktívne zapája do jednotného európskeho systému ochrany kritickej infraštruktúry. Implementácia smernice CER prostredníctvom tohto zákona významne posilňuje postavenie Slovenskej republiky v európskom kontexte ochrany kritickej infraštruktúry a vytvára predpoklady pre efektívnejšiu medzinárodnú spoluprácu v tejto oblasti. Slovenská republika patrí k prvým členským štátom Európskej únie, ktoré už majú transponovanú smernicu CER v národnej legislatíve. Účinnosť nadobudla 01.01.2025.

quotes2Artboard 2

Kritická infraštruktúra je základným pilierom fungovania každého moderného štátu. Naším poslaním v AKI je vytvárať platformu pre efektívnu spoluprácu medzi prevádzkovateľmi kritickej infraštruktúry, štátnymi orgánmi a expertmi v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Len spoločným úsilím dokážeme zabezpečiť odolnosť našich kľúčových systémov voči súčasným aj budúcim hrozbám.


V čase, keď čelíme čoraz sofistikovanejším kybernetickým útokom a novým bezpečnostným výzvam, je koordinovaný prístup k ochrane kritickej infraštruktúry nevyhnutnosťou. AKI vznikla práve preto, aby podporovala výmenu skúseností, zdieľanie najlepších praktík a implementáciu inovatívnych riešení v tejto oblasti.


Našou víziou je Slovensko s robustnou a bezpečnou kritickou infraštruktúrou, ktorá dokáže spoľahlivo slúžiť občanom a podporovať ekonomický rast krajiny. Verím, že spojením síl verejného a súkromného sektora, spolu s aktívnou podporou výskumu a vývoja, tento cieľ dokážeme naplniť.


Ing. Tibor Straka, Prezident

Orgány Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky


Hlavné riadiace orgány

  • Valné zhromaždenie - najvyšší orgán združenia, tvorený všetkými členmi
  • Prezídium - kolektívny riadiaci orgán zložený z Prezidenta a dvoch Viceprezidentov
  • Dozorná rada - kontrolný orgán dohliadajúci na činnosť a hospodárenie
  • Prezident - štatutárny orgán a reprezentant združenia
  • Výkonný riaditeľ - platený výkonný orgán zodpovedný za operatívne riadenie


Kľúčové kompetencie orgánov

Valné zhromaždenie

Schvaľuje strategické dokumenty a zmeny stanov

Volí a odvoláva Prezidenta a členov Prezídia

Rozhoduje o prijatí nových členov a zásadných otázkach fungovania


Prezídium

Riadi činnosť medzi zasadnutiami Valného zhromaždenia

Menuje a odvoláva Výkonného riaditeľa

Schvaľuje vnútorné predpisy a vytváranie odborných komisií


Dozorná rada

Kontroluje hospodárenie a dodržiavanie stanov

Dohliada na účelné využívanie prostriedkov

Predkladá správy a odporúčania Valnému zhromaždeniu


Prezident

Reprezentuje združenie navonok

Koordinuje vzťahy s partnermi a štátnymi orgánmi

Riadi činnosť Prezídia


Výkonný riaditeľ

Zabezpečuje operatívne riadenie

Zodpovedá za vnútorný chod združenia

Pripravuje podklady pre rokovania orgánov

Share by: