Keď zhasne svetlo: blackout ako test odolnosti modernej spoločnosti

Poľský incident ako varovanie pre celý región

Koncom decembra 2025 čelilo Poľsko jednému z najvážnejších kybernetických útokov na

svoj energetický sektor za posledné roky. Podľa vyjadrení poľského ministra pre digitalizáciu

išlo o cielený pokus narušiť fungovanie elektroenergetického systému s jasným zámerom

spôsobiť výpadok dodávok elektriny. Krajine sa rozsiahlemu blackoutu podarilo zabrániť,

samotná povaha incidentu však výrazne posunula vnímanie hybridných hrozieb v

stredoeurópskom priestore.

Poľsko nie je v tomto ohľade ojedinelým prípadom. Patrí medzi krajiny, ktoré sú dlhodobo

najviac vystavené hybridnému tlaku, a v prvých troch štvrťrokoch roku 2025 zaznamenalo

približne 170-tisíc kybernetických incidentov. Útok na energetickú sústavu však prekročil

novú hranicu a ukázal, že kritická infraštruktúra môže byť cieľom operácií, ktorých dôsledky

sa dotýkajú miliónov občanov bez toho, aby prebehol jediný klasický vojenský úkon.

Anatómia rozsiahleho výpadku

Pojem blackout sa v médiách často používa zjednodušene. Z odborného hľadiska však ide o

presne definovaný jav: náhly a neplánovaný kolaps elektrizačnej sústavy na rozsiahlom

území, ktorý prekračuje schopnosť bežných ochranných mechanizmov udržať rovnováhu

medzi výrobou a spotrebou. Vzniká v priebehu sekúnd, no obnova dodávok môže trvať

hodiny až dni, pretože sieť je nutné znovu naštartovať postupne, blok po bloku.

Príčinou býva spravidla reťazenie viacerých faktorov a to od technických, prevádzkových aj

ľudských. Ojedinelé zlyhanie zvyčajne nestačí. Problém vzniká vtedy, keď sa v krátkom

časovom okne stretne niekoľko slabých miest, ktoré by za bežných okolností boli zachytené.

Práve preto sa blackout v odbornej literatúre často opisuje cez “švajčiarsky model syrov“:

ochranné vrstvy fungujú, ale ak sa otvory v nich náhodou zarovnajú, systém zlyhá.

Tento princíp ilustroval rozsiahly výpadok, ktorý v roku 2025 zasiahol Španielsko,

Portugalsko a časti Francúzska. Bez elektriny sa ocitlo približne 55 miliónov ľudí,

dostupnosť internetu klesla o 80 percent, došlo k vážnym dopadom na dopravu a ekonomické

straty presiahli 1,6 miliardy eur. O niekoľko týždňov neskôr postihol menší, no rovnako

citeľný blackout sever Českej republiky, kde výpadok zasiahol milión odberných miest a trval

až dvanásť hodín.

Kaskádový efekt naprieč sektormi

Špecifickou vlastnosťou energetiky je jej postavenie základnej platformy, na ktorej stoja

takmer všetky ostatné sektory kritickej infraštruktúry. Výpadok dodávok elektriny sa

nezastaví na hranici jedného odvetvia. V priebehu hodín ovplyvňuje dopravu,

telekomunikácie, vodné hospodárstvo, finančný sektor, zdravotníctvo aj verejnú správu.

Záložné zdroje v citlivých prevádzkach sú navrhnuté ako preklenovacie riešenie, nie ako

trvalá náhrada. Mobilné siete sa po vyčerpaní batérií v základňových staniciach postupne

vypínajú. Vodárenské spoločnosti sú závislé od elektrického pohonu čerpacích staníc.

Logistické reťazce, ktoré dnes fungujú v režime „just in time“, strácajú schopnosť reagovať

už po niekoľkých hodinách. Práve táto previazanosť robí z blackoutu udalosť, ktorá ďaleko

presahuje ekonomickú kategóriu „výpadku služby“.

Kombinácia hrozieb sa rozširuje

Riziká, ktoré môžu viesť k rozsiahlemu výpadku, sa v posledných rokoch nielen

zintenzívnili, ale aj diverzifikovali. K tradičným technickým príčinám a extrémnym

poveternostným udalostiam pribudli kybernetické operácie, fyzické sabotáže a hybridné

aktivity v šedej zóne medzi nehodou a úmyslom.

Európska elektrizačná sústava je zároveň pod tlakom prebiehajúcej transformácie, teda

integrácie obnoviteľných zdrojov, zmien v štruktúre výroby a rastúcich nárokov na flexibilitu.

Tento vývoj má svoje opodstatnenie, no zároveň zvyšuje technickú náročnosť riadenia

sústavy. Analýza španielskeho blackoutu naznačila, že kľúčovú rolu zohrala kombinácia

nízkej zotrvačnosti sústavy, nedostatku stabilizačných zdrojov a obmedzenej cezhraničnej

prepojenosti regiónu. Príčinou neboli obnoviteľné zdroje samé osebe, ale spôsob, akým bola

sústava pripravená na ich integráciu.

K týmto faktorom sa pridáva dlhodobo podfinancovaná údržba a odkladané investície do

prenosovej a distribučnej infraštruktúry, na ktoré upozorňujú analytici naprieč Európou.

Výsledkom je prostredie, v ktorom sa odolnosť energetického systému stáva strategickou

témou prvej kategórie.

Slovensko v európskom kontexte

Slovensko je integrálnou súčasťou európskej elektrizačnej sústavy a jeho energetické

prepojenia s okolitými krajinami patria medzi nadpriemerne rozvinuté. Tento stav prináša

zásadné výhody ako naprlíkad vyššiu stabilitu, možnosť cezhraničnej výpomoci a

efektívnejšie využívanie zdrojov. Zároveň však znamená, že udalosti v okolitých krajinách

majú priamy dopad aj na slovenský systém.

Reakcia štátu sa premieta do strategických dokumentov prijatých v posledných mesiacoch.

Stratégia odolnosti kritických subjektov SR a Národná stratégia kybernetickej bezpečnosti na

roky 2026 až 2030 vytvárajú rámec pre systematické posilňovanie pripravenosti kľúčových

sektorov. Zákon č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre zavádza pre kritické subjekty

konkrétne povinnosti v oblasti hodnotenia rizík, plánovania kontinuity a reakcie na incidenty.

Rok 2026 je pritom prvým rokom plnohodnotnej aplikácie tohto rámca v praxi.

„Téma blackoutu sa v posledných mesiacoch posúva z odborných diskusií do

strategickej roviny. Nie preto, že by sme stáli pred bezprostrednou hrozbou kolapsu, ale

preto, že kombinácia faktorov, ktoré môžu rozsiahly výpadok spôsobiť, sa reálne

rozšírila. Odpoveďou nie je obava, ale systematická pripravenosť na úrovni štátu,

kritických subjektov aj odbornej komunity, ktorá ich prepája,“ uvádza Tibor Straka,

prezident Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky.

Odolnosť ako spoločná zodpovednosť

Skúsenosti z posledných incidentov v Európe potvrdzujú niekoľko zásadných záverov. Po

prvé, ochrana energetickej sústavy už nie je len technická úloha, ale je to prierezová

strategická téma, ktorá si vyžaduje koordináciu medzi prevádzkovateľmi, štátnymi orgánmi,

bezpečnostnými zložkami a odbornými platformami. Po druhé, hranica medzi fyzickou a

kybernetickou bezpečnosťou postupne mizne; efektívna obrana musí pokrývať obe roviny

súčasne. Po tretie, odolnosť sa nedá vybudovať reaktívne. Vyžaduje si dlhodobé investície,

odborné kapacity a schopnosť učiť sa z incidentov, ktoré sa odohrali inde.

Práve v tomto kontexte zohrávajú dôležitú úlohu profesijné platformy, ktoré prepájajú

aktérov pôsobiacich v oblasti kritickej infraštruktúry. Asociácia kritickej infraštruktúry

Slovenskej republiky (AKI SR) vytvára priestor pre odbornú diskusiu, zdieľanie skúseností a

koordináciu naprieč sektormi. Pre subjekty kritickej infraštruktúry predstavuje partnera, ktorý

dokáže komplexné riziká pretaviť do zvládnuteľných opatrení, od posudzovania zraniteľností

až po prípravu na scenáre, ktoré ešte donedávna patrili skôr do roviny teoretických analýz.

Stabilita dodávok elektriny patrí medzi tiché predpoklady fungovania modernej spoločnosti.

Práve preto, že si ju zvyčajne nevšimneme, je dôležité venovať jej ochrane systematickú a

strategickú pozornosť.