Od legislatívy k praxi: Kritická infraštruktúra a kybernetická bezpečnosť v roku 2026

19. februára 2026

Rok 2025 bol z pohľadu kritickej infraštruktúry rokom legislatívnej transformácie. Rok 2026 je prvým rokom jej plnohodnotnej aplikácie. Rozdiel medzi týmito dvoma obdobiami je zásadný – zatiaľ čo v roku 2025 dominovala právna implementácia a metodická príprava, v roku 2026 nastupuje režim reálnej regulačnej zodpovednosti.

Právny rámec kybernetickej bezpečnosti v Slovenskej republike je upravený zákonom č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti v znení zákona č. 366/2024 Z. z., ktorým bola do vnútroštátneho práva transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 o opatreniach na zabezpečenie vysokej úrovne spoločnej kybernetickej bezpečnosti v Únii (NIS 2). Súbežne bol prijatý zákon č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre, ktorý vytvára nový rámec odolnosti kritických subjektov. Tieto dva predpisy spolu tvoria komplexný systém riadenia kybernetických a fyzických rizík, ktorý sa začal naplno uplatňovať v praxi.

Od identifikácie k povinnému režimu

V roku 2025 prebiehal proces prípravy a metodickej implementácie opatrení pre identifikáciu kritických subjektov podľa zákona o kritickej infraštruktúre. Orgány štátnej správy sú povinné identifikovať kritické subjekty najneskôr do 17. júla 2026. Subjekty, ktoré spadajú do kategórií definovaných zákonom, budú následne povinné zaviesť opatrenia na posilnenie bezpečnosti a odolnosti kritickej infraštruktúry. Ide najmä o systematické posúdenie rizík, implementáciu bezpečnostných opatrení, plánovanie kontinuity činností a nastavenie mechanizmov reakcie na incidenty.

Transpozícia smernice NIS 2 zásadne rozšírila rozsah regulácie kybernetickej bezpečnosti. Jednou z najvýraznejších zmien je posun od formálnej existencie dokumentácie k požiadavke na preukázateľnú funkčnosť bezpečnostných opatrení. Subjekt musí vedieť doložiť systematický proces identifikácie a hodnotenia rizík, riadenie bezpečnosti dodávateľského reťazca, testovanie plánov kontinuity činností a funkčný mechanizmus reakcie na incidenty. Tento prístup zodpovedá cieľu smernice NIS 2 – zvýšiť reálnu odolnosť, nie len formálnu mieru compliance.

Novelizovaný zákon o kybernetickej bezpečnosti zároveň explicitne zakotvuje priamu zodpovednosť štatutárnych orgánov za riadenie kybernetických rizík. Manažment je povinný schvaľovať opatrenia riadenia kybernetickej bezpečnosti a dohliadať na ich implementáciu. Táto zodpovednosť sa v zmysle zákona môže plnohodnotne prejaviť aj v rámci dohľadových a sankčných mechanizmov zákona.

Prijaté stratégie a kroky vlády

Slovenská vláda v rámci implementácie zákona o kritickej infraštruktúre a zákona o kybernetickej bezpečnosti prijala začiatkom roku 2026 dva strategické dokumenty, ktoré poskytujú jasný rámec pre riadenie rizík. Stratégia odolnosti kritických subjektov Slovenskej republiky analyzuje súčasný stav a zraniteľnosť kritických subjektov, vymedzuje ciele a opatrenia do roku 2030 a určuje rámec koordinácie medzi ústrednými orgánmi štátu, samosprávou a kritickými subjektmi. Národná stratégia kybernetickej bezpečnosti na roky 2026 až 2030 kladie dôraz na systematické posilňovanie odolnosti národného kybernetického priestoru, ochranu práv a bezpečnosti občanov v kybernetickom priestore, ochranu kritickej infraštruktúry štátu, prevádzkovateľov základných služieb, ako aj ďalších dôležitých aktív.

Strategický význam pre Slovensko

Kritická infraštruktúra predstavuje systém vzájomne prepojených prvkov. Výpadok energetiky ovplyvní dopravu, doprava zdravotníctvo či distribúciu potravín, digitálna infraštruktúra verejnú správu aj banky. Medzisektorové závislosti zvyšujú riziko kaskádových efektov. Legislatívny rámec vytvára predpoklady na systematické riadenie rizík naprieč všetkými kritickými sektormi, zvýšenie bezpečnostnej úrovne procesov a posilnenie národnej odolnosti voči hybridným a kybernetickým hrozbám.

Odborná spolupráca

Implementácia nových povinností si vyžaduje kombináciu právnej, technickej a organizačnej expertízy. V tomto kontexte zohráva kľúčovú úlohu Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR) ako odborná platforma prepájajúca regulované subjekty, odborníkov na bezpečnostné a krízové riadenie, zástupcov verejnej správy a technologických partnerov. AKI SR poskytuje firmám expertné poradenstvo pri identifikácii a implementácii zákonných povinností, metodickú podporu pri posudzovaní rizík a zavádzaní opatrení, koordináciu a výmenu skúseností medzi sektormi a aktuálne informácie o legislatíve, termínoch a praktických krokoch. Pre členov to znamená prístup k odbornému know-how, koordinovaným postupom a pripravenosť reagovať na zmeny legislatívy v reálnom čase.

Rok 2026 predstavuje pre kritickú infraštruktúru a kybernetickú bezpečnosť prechod od legislatívnej prípravy k praktickej implementácii. Organizácie budú hodnotené nielen podľa formálnej existencie bezpečnostných dokumentov, ale aj podľa schopnosti preukázať ich funkčnosť v praxi. Pripravenosť dnes rovná sa odolnosť a dôveryhodnosť zajtra. Koordinovaná príprava s odborným partnerom, akým je AKI SR, umožňuje firmám naplno zabezpečiť súlad s novými zákonnými povinnosťami.

Stanovisko Asociácie kritickej infraštruktúry SR Reakcia na článok Denníka E z 30. apríla 2026

1. mája 2026
Asociácia kritickej infraštruktúry SR (ďalej len „asociácia") považuje za potrebné reagovať na článok publikovaný v Denníku E, ktorý vo viacerých bodoch nepresne interpretuje činnosť asociácie, jej členskú základňu, ako aj povahu projektov realizovaných niektorými členskými subjektmi. Nižšie uvádzame vecné stanovisko k jednotlivým tvrdeniam.

Introducing the sectors of critical infrastructure: Finance

30. apríla 2026
The area of critical infrastructure in the Slovak Republic is regulated by Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure and on the Amendment and Supplementation of Certain Acts, which defines the individual sectors, sub-sectors and essential services necessary for the functioning of the state. The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic gradually presents the individual sectors with the aim of bringing closer their importance, their functioning and their impacts on the everyday life of society. This time we focus on the finance sector.

Predstavujeme sektory kritickej infraštruktúry: Financie

30. apríla 2026
Oblasť kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike upravuje zákon č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý definuje jednotlivé sektory, podsektory a základné služby nevyhnutné pre fungovanie štátu. Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky postupne predstavuje jednotlivé sektory s cieľom priblížiť ich význam, fungovanie a dopady na každodenný život spoločnosti. Tentokrát sa zameriame na sektor financií .

From a Vilnius Warehouse to the Leipzig DHL Ramp: A Trial That Is Changing the View on the Protection of European Logistics Infrastructure

29. apríla 2026
On 17 April 2026, a trial began at the District Court in Vilnius that is shifting the European debate on the protection of critical infrastructure from the technical level to a very concrete one. Five men are charged with sending, in July 2024, in cooperation with the Special Tasks Department of the Russian military intelligence service GRU, incendiary parcels via DHL and DPD from Vilnius to the air hub in Leipzig, to Poland and to the United Kingdom. The head of the German counter-intelligence service BfV stated that only a flight delay prevented an in-flight detonation that could have destroyed a cargo aircraft. 

Z vilniuského skladu na rampu lipského DHL: proces, ktorý mení pohľad na ochranu európskej logistickej infraštruktúry

29. apríla 2026
Na Okresnom súde vo Vilniuse sa 17. apríla 2026 začal proces, ktorý posúva európsku diskusiu o ochrane kritickej infraštruktúry z roviny technickej do roviny veľmi konkrétnej. Päť mužov je obvinených z toho, že v júli 2024 v spolupráci s Oddelením špeciálnych úloh ruskej vojenskej spravodajskej služby GRU posielali zápalné zásielky cez DHL a DPD z Vilniusu do leteckého uzla v Lipsku, do Poľska a do Veľkej Británie. Šéf nemeckej kontrarozviedky BfV uviedol, že len omeškanie letu zabránilo detonácii vo vzduchu, ktorá mohla zničiť dopravné lietadlo.

Cyber Resilience Act enters the operational phase: what was said at KYBER2026 and what Slovakia must complete before 11 September 2026

28. apríla 2026
The KYBER2026 conference of the National Security Authority and SK-CERT, held on 27 and 28 April 2026 at Hotel Sitno Vyhne, confirmed what operators of essential services and critical entities had already suspected since the beginning of the year. 2026 is not a year of preparation — it is a year of demonstrable functionality. At the centre stands Regulation (EU) 2024/2847 of the European Parliament and of the Council on cyber resilience, which reaches its first hard milestone on 11 September 2026: mandatory reporting of actively exploited vulnerabilities and significant incidents through ENISA's Single Reporting Platform.

Cyber Resilience Act vstupuje do prevádzkovej fázy: čo zaznelo na KYBER2026 a čo musí Slovensko stihnúť do 11. septembra 2026

28. apríla 2026
Konferencia KYBER2026 Národného bezpečnostného úradu a SK-CERT, ktorá sa konala 27. a 28. apríla 2026 v hoteli Sitno Vyhne, potvrdila to, čo prevádzkovatelia základných služieb a kritických subjektov tušili už od začiatku roka. Rok 2026 nie je rokom prípravy, ale rokom preukázateľnej funkčnosti. V centre stojí nariadenie Európskeho parlamentu a Rady číslo 2024/2847 o kybernetickej odolnosti, ktoré dosiahne 11. septembra 2026 prvý ostrý míľnik, povinné hlásenie aktívne zneužívaných zraniteľností a závažných incidentov cez Single Reporting Platform agentúry ENISA.

Memorandum between the Critical Infrastructure Association of the SR and Slovak Investment Holding opens space for sustainable investments in critical infrastructure

24. apríla 2026
The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic (AKI SR) and Slovak Investment Holding, a. s. concluded a memorandum of cooperation on 23 April 2026, the aim of which is to create a framework for the support of investments and the financing of projects in the field of critical infrastructure in Slovakia. The memorandum confirms the shared interest of both parties in developing strategic, developmental and innovation projects with a focus on increasing the resilience of critical infrastructure and securing essential services. The cooperation will concentrate in particular on the identification of suitable projects, the exchange of expert knowledge, as well as the interconnection of public and private sources of financing. An important part of the cooperation is also the use of expert capacities and practical experience in the preparation and implementation of projects, in particular in the areas of infrastructure and innovation. “We see room for projects that will have a long-term impact and, at the same time, financial sustainability. In areas of public interest, such as critical infrastructure or innovation, we can bring knowledge of the environment, the identification of projects and the interconnection of partners, so that high-quality and feasible solutions come into being,” stated Tibor Straka, President of AKI SR. According to his words, it is crucial that the cooperation brings concrete results: “It is important for us that this cooperation is sustainable in the long term and brings measurable results that will have a real benefit for Slovak critical infrastructure.” At the same time, the memorandum creates space for systematic expert cooperation, consultations and further joint activities aimed at the support of investments and the development of critical infrastructure. Both parties declare their interest in actively participating in projects that will contribute to the modernisation of infrastructure, the more efficient use of resources and the strengthening of the investment environment in Slovakia.

Memorandum medzi Asociáciou kritickej infraštruktúry SR a Slovak Investment Holding otvára priestor pre udržateľné investície do kritickej infraštruktúry

24. apríla 2026
Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR) a Slovak Investment Holding, a. s. uzavreli 23. apríla 2026 memorandum o spolupráci, ktorého cieľom je vytvoriť rámec pre podporu investícií a financovanie projektov v oblasti kritickej infraštruktúry na Slovensku. Memorandum potvrdzuje spoločný záujem oboch strán rozvíjať strategické, rozvojové a inovačné projekty so zameraním na zvýšenie odolnosti kritickej infraštruktúry a zabezpečenie základných služieb. Spolupráca sa bude sústreďovať najmä na identifikáciu vhodných projektov, výmenu odborných poznatkov, ako aj prepájanie verejných a súkromných zdrojov financovania. Dôležitou súčasťou spolupráce je aj využitie odborných kapacít a praktických skúseností pri príprave a realizácii projektov, najmä v oblastiach infraštruktúry a inovácií. „ Vidíme priestor pre projekty, ktoré budú mať dlhodobý dopad a zároveň finančnú udržateľnosť. V oblastiach verejného záujmu, ako sú kritická infraštruktúra či inovácie, vieme priniesť znalosť prostredia, identifikáciu projektov a prepájanie partnerov tak, aby vznikali kvalitné a realizovateľné riešenia,“ uviedol prezident AKI SR Tibor Straka. Podľa jeho slov je kľúčové, aby spolupráca prinášala konkrétne výsledky: „Je pre nás dôležité, aby táto spolupráca bola dlhodobo udržateľná a prinášala merateľné výsledky, ktoré budú mať reálny prínos pre slovenskú kritickú infraštruktúru.“  Memorandum zároveň vytvára priestor pre systematickú odbornú spoluprácu, konzultácie a ďalšie spoločné aktivity zamerané na podporu investícií a rozvoj kritickej infraštruktúry. Obe strany deklarujú záujem aktívne sa podieľať na projektoch, ktoré prispejú k modernizácii infraštruktúry, efektívnejšiemu využívaniu zdrojov a posilneniu investičného prostredia na Slovensku.

When the Supplier Is the Single Point of Failure: The ChipSoft Attack and a Lesson for Slovak Healthcare

22. apríla 2026
A ransomware attack on ChipSoft, the supplier of the electronic health records system used by approximately 70 to 80 percent of Dutch hospitals, paralysed a substantial part of the national healthcare system within a matter of hours. The event reaches far beyond the borders of the Netherlands. It confirms that the concentration of sensitive infrastructure in the hands of a single software supplier is becoming a systemic vulnerability of critical infrastructure.