1. Úvod
Článok sa zaoberá úvahami nad základnými pojmami bežnými v bezpečnostnej praxi. Za základné pojmy v bezpečnostnej praxi považujeme „aktíva“, „riziko“, „ohrozenie“, „zraniteľnosť“, „odolnosť“ a ďalšie.
Prečo „riskantne“ o riziku a podobných pojmoch? Existuje veľký počet najrôznejších akademických prác, ktoré sa zaoberajú definíciou týchto pojmov. Sú známe terminologické slovníky, ktoré boli odsúhlasené oponentskými radami, právne normy Slovenskej republiky tiež narábajú s týmito pojmami. A predsa sa viaceré záväzné pramene líšia. Nemalou mierou sa o definície základných pojmov v bezpečnostnom manažmente zaslúžila aj Európska únia so svojimi orgánmi. Viaceré direktívy používajú svoje vlastné definície týchto pojmov. Často sa potom tieto „európske“ pojmy implementujú do našich noriem a do slovnej zásoby najmä krízových manažérov.
„Riskantne“ teda preto, že tvrdenia, ktoré obsahuje tento článok sa nemusia páčiť mojim vzácnym akademickým kolegom, pracovníkov najmä silových rezortov, ktorí tvorili a používajú terminologické slovníky (alebo nepoužívajú) a tvoria zákony a ostatné právne normy v oblasti bezpečnosti a mnohým iným.
V snahe vyjadriť niektorú skutočnosť čo možno najoriginálnejšie, sa do slovnej zásoby bezpečnostnej komunity dostanú slová ako napr. „vektor útoku“. Určite, keď sa posnažíme, nájdeme analógiu s matematickou definíciou „vektor“. Len či to je potrebné...
Nie je dôležité, či daný pojem etymologicky, gramaticky, významovo a inak, je ten najsprávnejší. Dôležité je, aby komunita, ktorá v bezpečnostnom manažmente pôsobí si vzájomne rozumela a by sme si pod daným pojmov vedeli čo najvernejšie predstaviť to, čo autor ním chcel vyjadriť a v konečnom dôsledku to, čo popisuje.
2. Základná bezpečnostná pravda
Základnou bezpečnostnou pravdou, na ktorej sa zhodla väčšina zainteresovaných je, že RIZIKO je pravdepodobnosť (resp. miera), že HROZBA využije ZRANITEĽNOSŤ AKTÍVA a spôsobí na neho DOPAD.
Táto formulácia vyjadruje, že sa snažíme vyjadriť vhodnú interpretáciu miery, ktorá bude čo najvernejšie popisovať, čo sa môže stať (a stane), keď premenné tohto funkcionálu
1
dosiahnu určité hodnoty. Riziko môžeme chápať ako pravdepodobnosť, alebo inú hodnotu v metrike, ktorú si zvolíme a ktorá bude korešpondovať s objektívnou realitou a dovolí nám vyslovovať súdy o hodnote – miere dopadov, ktoré nám hrozia.
Základná bezpečnostná pravda zahŕňa vonkajšie aj vnútorné podmienky vzniku bezpečnostnej udalosti. Vonkajšia podmienka je HROZBA. Vnútorná podmienka je ZRANITEĽNOSŤ. Subjektom procesu je AKTÍVUM, ktoré je vystavené HROZBE a je ZRANITEĽNÉ. Výsledkom útoku HROZBY, ktorá využila ZRANITEĽNOSŤ a pôsobí na AKTÍVUM je DOPAD. Pri podrobnejšom skúmaní procesov bezpečnostnej udalosti by sme dospeli ku ďalším pojmom, ako napr. ODOLNOSŤ.
Vychádzajme z pojmu BEZPEČNOSŤ. BEZPEČNOSŤ je cit.: “Stav spoločenského, prírodného, technického, technologického systému alebo iného systému, ktorý v konkrétnych vnútorných a vonkajších podmienkach umožňuje plnenie určených funkcií a ich rozvoj v záujme človeka a spoločnosti“
2
. Kritická poznámka: BEZPEČNOSŤ nemôže byť stav! Je to dynamický proces, ktorého parametre sú pravdepodobnostného charakteru. Je to teda PROCES. Bezpečnosť je proces, ktorý má určité hranice minimálnej a maximálne reálne dosiahnuteľnej bezpečnosti. To znamená, že existuje nenulová tolerancia narušenia nominálneho stavu. Systém musí byť projektovaný a vyhotovený (usporiadaný) tak, aby dokázal fungovať aj pri vychýlení z tohto rovnovážneho stavu v rozsahu vyššie uvedených min a max hodnôt. Tieto faktory môžeme nazvať ako ODOLNOSŤ
3
.
V ďalšom texte budeme polemizovať o časti základnej bezpečnostnej pravdy o pojme RIZIKO.
3. Riziko
Keď si vypožičiame bonmot o tom, čo je to inteligencia, že je to to, čo sa meria inteligenčným kvocientom, potom riziko je to, čo určíme rizikovou analýzou.
Riziko je cit.: „Miera ohrozenia vyjadrená pravdepodobnosťou vzniku nežiaduceho javu a jeho dôsledkami“
4
. Ďalšia definícia cit.: „Rizikom (rozumieme) potenciál straty alebo narušenia v dôsledku kybernetického bezpečnostného incidentu vyjadrený ako kombinácia rozsahu takejto straty alebo narušenia a pravdepodobnosti výskytu kybernetického bezpečnostného incidentu“
5
. V tejto vete je merateľnou premennou iba „pravdepodobnosť výskytu...“. Ostatok je nemerateľný. Ako je potom možné stanoviť riziko v oblasti napr. kybernetickej bezpečnosti?
Existujú odvážnejšie definície, z ktorých pravdepodobne pramení aj vyššie popísané tvrdenie:
[2]
Ak by celková škoda vyčíslená v peniazoch (C) bola napr. 50 mil. peňazí (veľké lietadlo, veľa obetí, strata Goodwill leteckej spoločnosti...), potom podľa [1] by sme nemali si sadnúť do žiadneho lietadla.
Správne, vo vzťahu [1] chýba ďalší rozmer úvah a tým je
čas
. Pravdepodobnosť, že sa stane bezpečnostný incident musíme merať v čase, t.j. ak je pravdepodobnosť, že dôjde ku narušeniu napr. perimetra digitálneho sveta (kybernetickej bezpečnosti siete) napr. 0,5, oprávnene sa pýtame: „Za akú dobu“? Rozhodne vzťah [1] nie je ten najlepší. O niečo lepší by bol prístup Bayesovskej štatistiky, kde je riziko definované ako očakávaná hodnota stratovej funkcie. Ešte je tu oblasť financií, kde sa často používa Value at Risk (VaR), ktorý udáva maximálnu očakávanú stratu pri danej hladine spoľahlivosti.
V teórii pravdepodobnosti sa často spoliehame na tzv. rozloženie pravdepodobnosti výskytu nejakej hodnoty. V bezpečnostných aplikáciách je lepšie použiť Poissonove rozloženia ako Gaussove, lebo procesy bezpečnosti sú zaťažené „šumom“, t.j. pôsobí väčší počet faktorov, ktoré majú tiež pravdepodobnostný charakter.
Použime Poissonovský prístup (hľadáme pravdepodobnosť udalosti v čase):
Ak predpokladáme, že udalosť sa vyskytuje náhodne s priemernou intenzitou �55349;�57094; (počet udalostí za jednotku času), potom pravdepodobnosť, že udalosť sa stane práve k-krát za časový interval �55349;�56417;, je daná Poissonovým rozdelením: