Štyria z piatich Slovákov zažili extrémne počasie. Je naša kritická infraštruktúra pripravená?

26. februára 2026

Keď sa povie klimatická zmena, väčšina diskusií sa točí okolo životného prostredia. Menej sa hovorí o tom, že ide aj o otázku fungovania štátu - stabilitu dodávok elektriny, vody, prevádzku dopravy či digitálnych sietí. Teda základných systémov, od ktorých závisí každodenný život. Klimatické zmeny sa čoraz výraznejšie prejavujú aj v našich geografických podmienkach a testujú odolnosť kritickej infraštruktúry. Extrémy už nie sú výnimočné.

Podľa prieskumu Európskej investičnej banky (EIB Climate Survey 2024) až 87 % Slovákov uviedlo, že za posledných päť rokov zažilo aspoň jednu extrémnu poveternostnú udalosť, ako sú horúčavy, sucho či silné búrky. Takmer 30 % respondentov zaznamenalo priame následky, napríklad výpadok elektriny alebo narušenú dopravu. 

Rok 2022 patril medzi najsuchšie v novodobej histórii Slovenska. Na niektorých miestach sucho trvalo dlhšie ako 200 dní. Letá stále častejšie prinášajú opakované vlny horúčav a intenzívne búrky spôsobujú lokálne škody na cestách, mostoch či železničných tratiach. Ide o trendy, ktoré potvrdzujú aj klimatológovia Slovenského hydrometeorologického ústavu. Realita ukazuje, že klimatické riziká už nie sú výnimočnou udalosťou, ale bežnou súčasťou prostredia, v ktorom kritická infraštruktúra funguje.

Energetika pod novým tlakom

Klimatické extrémy prichádzajú v čase, keď energetická sústava čelí rastúcim nárokom. Za poslednú dekádu sa výrazne zvýšil počet zariadení a systémov, ktoré vyžadujú stabilný a vysoký energetický výkon. Medzi tieto technológie patrí masívne rozšírenie elektromobilov a rýchlonabíjacích staníc, rastúci počet dátových centier a cloudových služieb, systémy umelej inteligencie so značnými výpočtovými nárokmi, ako aj klimatizačné zariadenia v domácnostiach a firmách. Spotreba energie v budovách pritom od roku 2014 vzrástla približne o polovicu, najmä pre vyšší dopyt po chladení aj z dôvodu nárastu používania digitálnych zariadení. To znamená, že elektrizačná sústava je viac zaťažená práve v období horúčav – teda v čase, keď extrémne teploty môžu znižovať účinnosť niektorých technických zariadení. Nejde o dramatické scenáre, ale o postupné zvyšovanie nárokov na stabilitu siete a potrebu jej priebežnej modernizácie.

Kritická infraštruktúra projektovaná pre dlhé desaťročia

Mosty, rozvodne, trate či vodné stavby sa budujú na desaťročia. Mnohé z nich však vznikali v období, keď sa vychádzalo z iných klimatických parametrov než dnes. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby nové projekty aj rekonštrukcie existujúcich systémov zohľadňovali vývoj podmienok, ktoré nás čakajú v nasledujúcich rokoch. Investície do kritickej infraštruktúry majú dlhý horizont návratnosti – a práve preto si vyžadujú aj dlhodobé plánovanie. Odolnosť v tomto kontexte neznamená len fyzické posilnenie stavieb. Znamená aj lepšiu analýzu rizík, aktualizované scenáre a priebežné vyhodnocovanie pripravenosti.

Potreba koordinácie a expertný prístup

Kritická infraštruktúra na Slovensku je rozdelená medzi desiatky prevádzkovateľov – verejných aj súkromných. Klimatické riziká sa pritom dotýkajú všetkých sektorov súčasne. Preto je dôležitá odborná spolupráca a výmena informácií naprieč sektormi energetiky, dopravy, vodného hospodárstva či digitálnych sietí. Odborná platforma, akou je Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR) dlhodobo poskytuje systematický expertný prístup k hodnoteniu rizík a plánovaniu odolnosti. AKI SR zároveň koordinuje výmenu skúseností medzi kritickými subjektami a zvyšuje ich pripravenosť na rôzne typy rizík. Členovia AKI SR majú prístup k odborným školeniam a praktickým konzultáciám, vďaka ktorým môžu efektívne reagovať na riziká a zabezpečiť kontinuitu poskytovania základných služieb. 

Bezpečnosť kritickej infraštruktúry dnes neznamená iba ochranu pred úmyselnými hrozbami. Znamená aj schopnosť udržať fungovanie kritických systémov v prostredí, ktoré sa postupne mení. Klimatické zmeny neprichádzajú náhle. Ide o dlhodobý proces, ktorý kladie nové nároky na plánovanie, investície a koordináciu. Pripravenosť a spolupráca sú kľúčom k zvyšovaniu odolnosti kritickej infraštruktúry v meniacom sa svete. 

Stanovisko Asociácie kritickej infraštruktúry SR Reakcia na článok Denníka E z 30. apríla 2026

1. mája 2026
Asociácia kritickej infraštruktúry SR (ďalej len „asociácia") považuje za potrebné reagovať na článok publikovaný v Denníku E, ktorý vo viacerých bodoch nepresne interpretuje činnosť asociácie, jej členskú základňu, ako aj povahu projektov realizovaných niektorými členskými subjektmi. Nižšie uvádzame vecné stanovisko k jednotlivým tvrdeniam.

Introducing the sectors of critical infrastructure: Finance

30. apríla 2026
The area of critical infrastructure in the Slovak Republic is regulated by Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure and on the Amendment and Supplementation of Certain Acts, which defines the individual sectors, sub-sectors and essential services necessary for the functioning of the state. The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic gradually presents the individual sectors with the aim of bringing closer their importance, their functioning and their impacts on the everyday life of society. This time we focus on the finance sector.

Predstavujeme sektory kritickej infraštruktúry: Financie

30. apríla 2026
Oblasť kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike upravuje zákon č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý definuje jednotlivé sektory, podsektory a základné služby nevyhnutné pre fungovanie štátu. Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky postupne predstavuje jednotlivé sektory s cieľom priblížiť ich význam, fungovanie a dopady na každodenný život spoločnosti. Tentokrát sa zameriame na sektor financií .

From a Vilnius Warehouse to the Leipzig DHL Ramp: A Trial That Is Changing the View on the Protection of European Logistics Infrastructure

29. apríla 2026
On 17 April 2026, a trial began at the District Court in Vilnius that is shifting the European debate on the protection of critical infrastructure from the technical level to a very concrete one. Five men are charged with sending, in July 2024, in cooperation with the Special Tasks Department of the Russian military intelligence service GRU, incendiary parcels via DHL and DPD from Vilnius to the air hub in Leipzig, to Poland and to the United Kingdom. The head of the German counter-intelligence service BfV stated that only a flight delay prevented an in-flight detonation that could have destroyed a cargo aircraft. 

Z vilniuského skladu na rampu lipského DHL: proces, ktorý mení pohľad na ochranu európskej logistickej infraštruktúry

29. apríla 2026
Na Okresnom súde vo Vilniuse sa 17. apríla 2026 začal proces, ktorý posúva európsku diskusiu o ochrane kritickej infraštruktúry z roviny technickej do roviny veľmi konkrétnej. Päť mužov je obvinených z toho, že v júli 2024 v spolupráci s Oddelením špeciálnych úloh ruskej vojenskej spravodajskej služby GRU posielali zápalné zásielky cez DHL a DPD z Vilniusu do leteckého uzla v Lipsku, do Poľska a do Veľkej Británie. Šéf nemeckej kontrarozviedky BfV uviedol, že len omeškanie letu zabránilo detonácii vo vzduchu, ktorá mohla zničiť dopravné lietadlo.

Cyber Resilience Act enters the operational phase: what was said at KYBER2026 and what Slovakia must complete before 11 September 2026

28. apríla 2026
The KYBER2026 conference of the National Security Authority and SK-CERT, held on 27 and 28 April 2026 at Hotel Sitno Vyhne, confirmed what operators of essential services and critical entities had already suspected since the beginning of the year. 2026 is not a year of preparation — it is a year of demonstrable functionality. At the centre stands Regulation (EU) 2024/2847 of the European Parliament and of the Council on cyber resilience, which reaches its first hard milestone on 11 September 2026: mandatory reporting of actively exploited vulnerabilities and significant incidents through ENISA's Single Reporting Platform.

Cyber Resilience Act vstupuje do prevádzkovej fázy: čo zaznelo na KYBER2026 a čo musí Slovensko stihnúť do 11. septembra 2026

28. apríla 2026
Konferencia KYBER2026 Národného bezpečnostného úradu a SK-CERT, ktorá sa konala 27. a 28. apríla 2026 v hoteli Sitno Vyhne, potvrdila to, čo prevádzkovatelia základných služieb a kritických subjektov tušili už od začiatku roka. Rok 2026 nie je rokom prípravy, ale rokom preukázateľnej funkčnosti. V centre stojí nariadenie Európskeho parlamentu a Rady číslo 2024/2847 o kybernetickej odolnosti, ktoré dosiahne 11. septembra 2026 prvý ostrý míľnik, povinné hlásenie aktívne zneužívaných zraniteľností a závažných incidentov cez Single Reporting Platform agentúry ENISA.

Memorandum between the Critical Infrastructure Association of the SR and Slovak Investment Holding opens space for sustainable investments in critical infrastructure

24. apríla 2026
The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic (AKI SR) and Slovak Investment Holding, a. s. concluded a memorandum of cooperation on 23 April 2026, the aim of which is to create a framework for the support of investments and the financing of projects in the field of critical infrastructure in Slovakia. The memorandum confirms the shared interest of both parties in developing strategic, developmental and innovation projects with a focus on increasing the resilience of critical infrastructure and securing essential services. The cooperation will concentrate in particular on the identification of suitable projects, the exchange of expert knowledge, as well as the interconnection of public and private sources of financing. An important part of the cooperation is also the use of expert capacities and practical experience in the preparation and implementation of projects, in particular in the areas of infrastructure and innovation. “We see room for projects that will have a long-term impact and, at the same time, financial sustainability. In areas of public interest, such as critical infrastructure or innovation, we can bring knowledge of the environment, the identification of projects and the interconnection of partners, so that high-quality and feasible solutions come into being,” stated Tibor Straka, President of AKI SR. According to his words, it is crucial that the cooperation brings concrete results: “It is important for us that this cooperation is sustainable in the long term and brings measurable results that will have a real benefit for Slovak critical infrastructure.” At the same time, the memorandum creates space for systematic expert cooperation, consultations and further joint activities aimed at the support of investments and the development of critical infrastructure. Both parties declare their interest in actively participating in projects that will contribute to the modernisation of infrastructure, the more efficient use of resources and the strengthening of the investment environment in Slovakia.

Memorandum medzi Asociáciou kritickej infraštruktúry SR a Slovak Investment Holding otvára priestor pre udržateľné investície do kritickej infraštruktúry

24. apríla 2026
Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR) a Slovak Investment Holding, a. s. uzavreli 23. apríla 2026 memorandum o spolupráci, ktorého cieľom je vytvoriť rámec pre podporu investícií a financovanie projektov v oblasti kritickej infraštruktúry na Slovensku. Memorandum potvrdzuje spoločný záujem oboch strán rozvíjať strategické, rozvojové a inovačné projekty so zameraním na zvýšenie odolnosti kritickej infraštruktúry a zabezpečenie základných služieb. Spolupráca sa bude sústreďovať najmä na identifikáciu vhodných projektov, výmenu odborných poznatkov, ako aj prepájanie verejných a súkromných zdrojov financovania. Dôležitou súčasťou spolupráce je aj využitie odborných kapacít a praktických skúseností pri príprave a realizácii projektov, najmä v oblastiach infraštruktúry a inovácií. „ Vidíme priestor pre projekty, ktoré budú mať dlhodobý dopad a zároveň finančnú udržateľnosť. V oblastiach verejného záujmu, ako sú kritická infraštruktúra či inovácie, vieme priniesť znalosť prostredia, identifikáciu projektov a prepájanie partnerov tak, aby vznikali kvalitné a realizovateľné riešenia,“ uviedol prezident AKI SR Tibor Straka. Podľa jeho slov je kľúčové, aby spolupráca prinášala konkrétne výsledky: „Je pre nás dôležité, aby táto spolupráca bola dlhodobo udržateľná a prinášala merateľné výsledky, ktoré budú mať reálny prínos pre slovenskú kritickú infraštruktúru.“  Memorandum zároveň vytvára priestor pre systematickú odbornú spoluprácu, konzultácie a ďalšie spoločné aktivity zamerané na podporu investícií a rozvoj kritickej infraštruktúry. Obe strany deklarujú záujem aktívne sa podieľať na projektoch, ktoré prispejú k modernizácii infraštruktúry, efektívnejšiemu využívaniu zdrojov a posilneniu investičného prostredia na Slovensku.

When the Supplier Is the Single Point of Failure: The ChipSoft Attack and a Lesson for Slovak Healthcare

22. apríla 2026
A ransomware attack on ChipSoft, the supplier of the electronic health records system used by approximately 70 to 80 percent of Dutch hospitals, paralysed a substantial part of the national healthcare system within a matter of hours. The event reaches far beyond the borders of the Netherlands. It confirms that the concentration of sensitive infrastructure in the hands of a single software supplier is becoming a systemic vulnerability of critical infrastructure.